• poradenstvo o postupe pri medzinárodnom únose dieťaťa
  • podanie žiadosti o nariadenie návratu maloletého dieťaťa
  • zastúpenie v komunikácii s orgánmi
  • komunikácia s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
  • komunikácia so zahraničným orgánom príslušným prijať žiadosť o nariadenie návratu
  • vypracovanie návrhu na začatie konania o nariadenie návratu
  • zastupovanie v návratovom konaní
  • neodkladné opatrenie v návratovom konaní
  • obmedzovanie rodiča v styku s dieťaťom
  • nezhoda rodičov pri rozhodovaní o podstatných otázkach maloletého dieťaťa
  • vypracovanie návrhu na výkon rozhodnutia
  • zastúpenie pri výkone rozhodnutia v návratovom konaní
  • vypracovanie Ústavnej sťažnosti
  • uplatňovanie právnej ochrany subjektov podľa Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch a medzinárodných únosoch detí  

      ŠPECIALIZUJEME  SA  NA  RODINNÉ  PRÁVO  A  RODINNOPRÁVNE  KONANIA,  SLUŽBY  POSKYTUJEME  NA  ÚZEMÍ  CELEJ  SLOVENSKEJ  REPUBLIKY.


Hraničným vekom dieťaťa, kedy možno postupovať na základe Dohovoru, teda kedy možno podať žiadosť o nariadenie návratu dieťaťa, je 16 rokov dieťaťa.

Rodičovský únos je neoprávnené premiestnenie dieťaťa jedným z rodičov z miesta jeho bydliska, resp. z miesta obvyklého pobytu do iného miesta v danom štáte alebo do iného štátu, ktorý nie je obvyklým pobytom tohto  dieťaťa, a to bez súhlasu druhého rodiča.  Ak ide o neoprávnené premiestnenie dieťaťa do iného štátu ako je štát obvyklého pobytu dieťaťa, hovoríme o medzinárodnom únose maloletého dieťaťa – únos za hranice štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Práve skutočnosť, že ide o presťahovanie sa rodiča s dieťaťom bez súhlasu druhého rodiča znamená neoprávnenosť premiestnenia dieťaťa. O únos dieťaťa ide vtedy, keď rodič nemá súhlas druhého rodiča, ani súhlas štátu obvyklého pobytu dieťaťa s premiestnením. 

V prípade medzinárodného únosu dieťaťa sú súdy povinné aplikovať medzinárodné zmluvy a právne predpisy EÚ – Dohovor o občianskoprávnych aspektoch a medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Dohovor“) a Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Nariadenie Brusel II.)

V návratovom konaní ide o čas, je potrebné konať rýchlo, efektívne a dodržať viaceré lehoty. Hneď po únose je potrebné podať žiadosť o nariadenie návratu maloletého dieťaťa na príslušnom ústrednom orgáne krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Na Slovensku je týmto orgánom Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Hraničným vekom dieťaťa, kedy možno postupovať na základe Dohovoru, teda kedy možno podať žiadosť o nariadenie návratu dieťaťa, je 16 rokov dieťaťa. Ak bude návratové konanie trvať dlhšie, môže to zmariť návrat dieťaťa, napríklad ak sa okolnosťami zmení obvyklý pobyt dieťaťa, resp. súd usúdi, že dieťa sa medzičasom zžilo s novým prostredím. Sú aj ďalšie možnosti, kedy súd nenariadi návrat dieťaťa.

Obvyklým pobytom dieťaťa NIE je miesto jeho trvalého pobytu, ale tento obvyklý pobyt sa preukazuje v konaní na základe podstatných okolností života maloletého dieťaťa a jeho rodičov. Neexistuje definícia tohto pojmu a nie je ani právne regulovaný, vyvinul sa v právnej teórii a najmä v súdnej praxi.

V našej právnickej kancelárii pravidelne sledujeme a aktualizujeme judikatúru a rozhodnutia súdov, a to obzvlášť v rodinnoprávnych veciach, kde je toto rozhodovanie súdov mimoriadne široké a prihliada sa vždy na špecifiká jednotlivých prípadov. Život prináša rôzne príbehy a rozhodovanie súdov v tej istej otázke (rozhodovaní o návrate dieťaťa, rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností)  môže byť odlišné v každom jednotlivom prípade. Rozhodovacia prax súdov sa postupne vyvíja a mení aj s ohľadom na to, že v rámci Európskej únie sú neustále prijímané nové predpisy, ktoré majú priamy účinok a sú právne záväzné i pre Slovenskú republiku a súdy SR sú povinné ich zohľadňovať pri svojom rozhodovaní. Obzvlášť to platí pri prejednávaní prípadov s tzv. cudzím prvkom, teda zmiešaných rodín, keď jeden z rodičov je cudzinec, keď sa rozhoduje o výživnom z cudziny alebo v prípadoch presťahovania sa s deťmi do zahraničia.

V záujme maloletého dieťaťa je v prvom rade návrat do miesta jeho obvyklého pobytu, avšak existujú zákonné výnimky, kedy je možné nenariadiť návrat dieťaťa.

Existenciu týchto výnimiek je potrené v konaní preukázať a súd podľa okolností prípadu rozhodne tak, ako je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa – buď nariadi návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu alebo tento nenariadi a konanie zastaví.

Súd v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní teda rozhoduje o tom, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého.

Ako sme už uviedli, neoprávneným premiestnením či zadržaním je dlhodobý pobyt alebo presťahovanie sa rodiča s dieťaťom bez súhlasu druhého rodiča, resp. bez súhlasu súdu štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 

Na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný

  1. Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,
  2. Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
  3. Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

Ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie spravidla do šiestich týždňov od začatia konania.