Slovenský právny poriadok chráni vo zvýšenej miere postavenie manžela a manželky, ktoré je vo viacerých prípadoch diametrálne odlišné (väčšinou výhodnejšie) od postavenia druha a družky.
Samotný Zákon o rodine hneď v prvom ustanovení kladie dôraz a priznáva ochranu manželstvu: „Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro.“ Následne Zákon o rodine definuje manželstvo ako „zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.“ Zákon o rodine ďalej uvádza, že „Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.“
Vyššie uvedené v praxi platí vpodstate i pre vzťah druha a družky. Tiež sa slobodne rozhodli slobodne vytvoriť životné spoločenstvo a neraz majú i spoločné deti. Mnohí nepotrebujú „papier“ na to, aby si založili rodinu.
Je však dobré poznať právne aspekty a rozdiely medzi postavením manželky a družky, pretože v našej právnej praxi sa vyskytujú najmä ženy, ktoré po rokoch spoločného života ľutujú, že sa na vec v mladosti nepozreli zrelými očami a nevyužili možnosť, ktorú im právny poriadok priznáva – neuzavreli manželstvo. Ono nie je iba romantickou deklaráciou lásky, ale má v praxi ďalekosiahle právne aspekty, ktoré je dobre poznať.
Zhrnutie aspektov rozdielov medzi postavením manželky a družky.
Druh a družka ako partneri mimo manželstva nemajú voči sebe viaceré právne nároky, ktorý by v manželstve mali. Pre zjednodušenie uvádzame príklady v postavení ženy, no platí to samozrejme i opačne, ide o vzájomné nároky medzi mužom a ženou.
1, Vyporiadanie majetku
Medzi druhom a družkou podľa platného slovenského práva neexistujú právne nároky ako medzi manželmi. Majetkové vyrovnanie partnerov sa teda líši podľa toho, či ide o rozvod alebo rozchod. Po rozvode manželstva nastáva vyporiadanie tzv. bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a manželke po rozvode pripadne približne polovica spoločnej nehnuteľnosti. Občiansky zákonník vyslovene uvádza, ako sa vyporiadava BSM a na čo všetko sa prihliada, napr. starostlivosť ženy o deti, o domácnosť a pod.: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“
Medzi nezosobášenými partnermi však toto majetkové spoločenstvo nemôže vzniknúť. Do úvahy však pripadá podielové spoluvlastníctvo. Druh a družka môžu spoločne kúpiť nehnuteľnosť, tak ako aj dve nezávislé osoby si môžu kúpiť nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva. Podielové spoluvlastníctvo si môžu partneri po rozchode zrušiť a vyporiadať – vyrovnať sa navzájom. Podľa Občianskeho zákonníka „Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní… Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.“
Inými slovami, ak druh si sám kúpi byt, bude vždy iba jeho a po rozchode družke nepatrí polovica, ktorú by si mohla nárokovať po rozvode. Medzi druhom a družkou sa takto neberie do úvahy ani to, že družka sa starala o spoločné deti a mala by mať za to po rozchode určitú „protihodnotu“.
2. Dedenie
Po smrti partnera družku možno ani neprizvú na dedičské konanie. Dediť bude v prvom rade dieťa (a manželka). Občiansky zákonník vyslovene uvádza nasledovné: „V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.“
Družka by mohla dediť iba v neskorších tzv. dedičských skupinách, a to iba ako „osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaní výživou na poručiteľa“.
3. Rovnaká životná úroveň
Druh nemá žiadnu zákonnú vyživovaciu povinnosť voči družke. Manžel voči manželke vyživovaciu povinnosť má. Pritom je viac-menej irelevantné či manželia spolu žijú alebo nie.
Podľa zákona o rodine: „Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.“
4. Príspevok na nevyhnutnú výživu po rozchode.
Družka nemá žiadny právny nárok žiadať od druha po rozchode finančnú podporu, tento právny nárok nemá ani počas ich spoločného života. Rozvedená manželka však má právny nárok na príspevok od bývalého manžela.
Podľa zákona o rodine: „Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“
Zákon o rodine tento nárok ďalej špecifikuje: „Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.“
5. Spoločný nájom bytu
Ak si prenajme byt jeden z druhov, ten druhý nie je chránený v prípade smrti svojho druha ako nájomníka. Pri manželskom nájme bytu nájomné právo prechádza na druhého manžela.
Podľa občianskeho zákonníka: „Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.“ Ak potom nájomca zomrie, ostáva nájomcom manželka.
V prípade smrti nájomcu druha, nájom prechádza na osoby vymenované v Občianskom zákonníku: „stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.“ Postavenie družky je teda i v tomto prípade o dosť horšie ako postavenie manželky.
6. Družka nemá tzv. užívacie právo k bytu svojho druha ani nárok na bytovú náhradu
Uvedené súvisí s predchádzajúcim. Druh môže svojej družke zrušiť kedykoľvek trvalý pobyt v jeho nehnuteľnosti, ak ona sama k bytu nemá žiaden právny vzťah (nájom, spoluvlastníctvo, právo doživotného užívania). Manželka má však tzv. užívacie právo k bytu manžela a po rozchode má právo požadovať, aby jej manžel poskytol bytovú náhradu. Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Závisí od konkrétnych okolností, ktorú formu bytovej náhrad bude musieť manžel poskytnúť.
7. Praktické formality
Podľa predpisov práva sociálneho zabezpečenia budú rozdielnosti pri vybavovaní praktických záležitostí vecí medzi druhom a družkou ako aj pri vybavovaní záležitostí rodiny. Medzi manželmi platí, že každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia.
8. Ďalšie aspekty
Čo sa týka spoločného dieťaťa, otcovstvo nebude také automatické ako je otcovstvo manžela matky. Otcovstvo k spoločnému dieťaťu je potrebné určiť súhlasným vyhlásením.
Druh a družka musia uzavrieť dohodu o priezvisku ich spoločného dieťaťa, nestačí ústne vyhlásenie matky v pôrodnici.
Osvojiť si dieťa môžu spoločne iba manželia, nie druh a družka.
Družke tiež nebudú automaticky vyplatené poistné plnenia.
Družke nebude vyplatený vdovský dôchodok
Na druhej strane, uvádzame ustanovenia, ktoré sa týkajú i právneho postavenia družky.
Druh a družka sú tzv. blízkou osobou podľa Občianskeho zákonníka. Blízkou osobou je podľa Občianskeho zákonníka „príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“ Pri druhovi a družke ide práve o tento „obdobný pomer“.
Skutočnosť, že sú si blízkou osobou má vplyv na viaceré situácie, napríklad na právo odoprieť výpoveď. Vo vzťahu k policajtovi (trestné konanie, vyšetrovanie) má každý vždy „právo nevypovedať“, ak by tým malo byť spôsobené nebezpečenstvo trestného stíhania jemu alebo jeho blízkej osobe.
Družka ako matka dieťaťa svojho druha môže mať nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Podľa zákona o rodine: „Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.“
Ohľadne majetkového vyporiadania po rozchode druha a družky pozri tiež samostatný článok – majetkové vyrovnanie po rozchode.