Vzťahy v rodine bývajú niekedy naozaj komplikované. Stáva sa, že starí rodičia sa nevidia so svojím vnúčaťom dlhé roky len kvôli neochote jeho rodičov. Niekedy jeden z rodičov maloletého dieťaťa, alebo dokonca aj obaja nesúhlasia, aby sa ich dieťa vídavalo so svojimi starými rodičmi. Najčastejšie sa to stáva v prípadoch, keď sa rodičia dieťaťa rozídu a jeden z nich sa s dieťaťom odsťahuje ďaleko alebo jednoducho nesúhlasí s vídaním sa so starými rodičmi zo strany bývalého partnera.
Jednostranné rozhodnutie jedného rodiča tak môže ovplyvniť nielen kontakty maloletého dieťaťa s druhým rodičom, ale aj so širšou rodinou. Nie vždy je ale rozhodnutie rodiča, ktorý má napr. zverené dieťa vo svojej výlučnej starostlivosti v súlade so záujmom jeho dieťaťa – najmä so záujmom dieťaťa na zachovaní vzťahových väzieb s druhým rodičom a príbuznými.
Právo styku – kontaktov
Zákon o rodine v prípade rozvodu alebo rozchodu rodičov umožňuje upraviť v rámci rozhodovania o pomeroch maloletých detí nielen komu budú deti zverené do starostlivosti ale i kedy sa bude maloleté dieťa stretávať s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené. Ide o úpravu tzv. styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom. Podobne to môže byť aj pri úprave kontaktov alebo styku dieťaťa s inými blízkymi osobami, najčastejšie so starými rodičmi ale aj s ujom, tetou a podobne.
Právo styku s maloletým dieťaťom sa netýka iba rodiča, ale aj ďalších rodinných príslušníkov, príbuzných. Toto ich právo je odvodené od práva dieťaťa na zachovanie a udržiavanie väzieb s nimi.
Kto sú blízke osoby
Súdnym rozhodnutím možno teda upraviť styk maloletého dieťaťa s druhým rodičom a tiež s inými blízkymi osobami. Zákon o rodine tieto tzv. blízke osoby ako pojmy nedefinuje, preto sa subsidiárne na ich výklad použije Občiansky zákonník.
Občiansky zákonník v ust. § 116 vymenúva blízke osoby, ktoré môžu žiadať v súdnom konaní určiť styk s maloletým dieťaťom.
„Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“ (ust. § 116 Občianskeho zákonníka)
Ako príbuzní v priamom rade tu do úvahy pripadajú najmä starí rodičia maloletého dieťaťa. V praxi najčastejšie títo žiadajú na súde o styk s vnúčaťom, keď ich už okolnosti k tomu doženú. Stretávanie by malo byť v prípade rozumných vzťahov prirodzené a súdne rozhodnutie by malo byť až akoby posledné riešenie. Avšak niekedy ozaj nemajú starí rodičia na výber a keď chcú svoje vnúčatá vídavať častejšie, alebo vidieť aspoň občas, musia sa so svojím návrhom obrátiť na súd.
Návrh na úpravu styku s maloletým
Blízka osoba maloletého dieťaťa, ktorá má záujem stretávať sa s maloletým dieťaťom a ktorej to nie je umožnené napríklad zo strany jeho rodiča, má možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na úpravu styku tohto dieťaťa s ňou – aby súd určil, v ktorých dňoch a časoch sa budú stretávať. Najčastejšie sa takto upravuje to, kedy starý rodič bude oprávnený stretávať sa so svojím vnúčaťom.
„Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“ (ust. § 25 Zákona o rodine)
Návrh je potrebné podať na príslušný okresný súd podľa bydliska maloletého dieťaťa. V návrhu je potrebné okrem bežných náležitostí opísať situáciu, dôvody, prečo žiada blízka osoba o styk a je potrebné uviesť aj konkrétny návrh režimu stretávania. K návrhu je potrebné priložiť potrebné a relevantné dôkazy, a to podľa okolností.
Ako rozhodne súd
Návrh na úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkou osobou bude súd v konaní posudzovať a môže aj nemusí mu vyhovieť. Na to aby súd vyhovel takémuto návrhu blízkej osoby je potrebné, aby boli splnené zákonné podmienky. Tieto podmienky určuje ustanovenie § 25 ods. 6 Zákona o rodine. Tieto podmienky sú dve a musia byť splnené obe naraz: 1, úprava styku je potrebná v záujme maloletého dieťaťa a 2, úpravu styku vyžadujú pomery v rodine
Rozhodnutie súdu závisí od individuálnych okolností
Súd bude posudzovať individuálne okolnosti maloletého dieťaťa a zvažovať či určenie styku je potrebné v jeho záujme a či to vyžadujú pomery v rodine. No najdôležitejšie je uvedomiť si, že aj keď budú tieto podmienky splnené, ani vtedy nemá blízka osoba právny nárok na určenie styku s maloletým dieťaťom súdom, neexistuje jej právny nárok na určení styku. Aj dieťa má totiž svoje práva, ktoré súd v konaní zohľadňuje a chráni a jeho práva a záujmy prevyšujú právo jeho blízkych osôb na styku s ním.
Blízka osoba, napríklad stará mama si teda môže požiadať o určenie styku s jej vnučkou alebo vnukom, avšak je na voľnej úvahe súdu, či tak súd aj urobí, či jej návrhu vyhovie. Všetko to bude závisieť od individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu či súd takýto styk starého rodiča skutočne aj určí. Súd najmä zvažuje záujmy maloletého dieťaťa, rešpektuje tiež práva rodičov dieťaťa a ich názor a v podstate až následne súd zohľadňuje záujmy navrhovateľa teda blízkej osoby na úprave styku s maloletým dieťaťom.
Ako dlho sa bude starý rodič vidieť s maloletým
Ak by konajúci súd určil čas na stretávanie sa blízkej osoby a maloletého dieťaťa, tento nemôže zasahovať do času vymedzeného pre jedného z rodičov dieťaťa. Rovnako tak tento čas bude len taký dlhý, aby boli chránené aj ostatné záujmy dieťaťa – potreba oddychu, príprava na budúce povolanie, mimoškolské aktivity a pod. Podľa okolností pôjde iba o pár hodín raz či dva-krát mesačne, pričom súd zároveň môže určiť, že styk sa bude vykonávať v prítomnosti rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti. Podľa okolností to ale môžu byť aj súvislé dni, s prespávaním dieťaťa u blízkej osoby.
Príklad súdneho rozhodnutia
Uvádzame príklad súdneho rozhodnutia, ako môže znieť výrok rozhodnutia: „Starí rodičia XX a XY, sú oprávnení stretávať sa s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to každý párny týždeň kalendárneho mesiaca v sobotu v čase od 09.30 hod. do 11.30 hod.“
Podľa okolností môže byť v rozhodnutí súdu určené aj miesto stretnutia a spôsob prevzatia dieťaťa od rodiča alebo aj prítomnosť rodiča pri styku a pod.
Styk možno upraviť aj dohodou
Na úpravu styku blízkej osoby, napr. starého rodiča s vnúčaťom sa použijú primerane tie isté ustanovenia zákona o rodine, ktoré upravujú i styk dieťaťa s druhým rodičom. Tak ako sa rozvedení rodičia alebo rodičia, ktorí spolu nežijú môžu medzi sebou dohodnúť o úprave styku, podobne sa môžu dohodnúť aj starí rodičia s rodičmi dieťaťa.
Dohoda má prednosť pred autoritatívnym určením súdu. Súd by teda uprednostnil najmä dohodu starých rodičov s rodičmi dieťaťa o styku, ale sám tiež posúdi, či je táto dohoda v záujme dieťaťa. Takáto dohoda schválená súdom by bola v praxi aj reálne vykonateľná.
Styk s maloletým dieťaťom možno aj zakázať
Na druhej strane, v prípade že je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, môže súd styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami obmedziť alebo dokonca aj úplne zakázať. Aj s takýmto prípadom sme sa v praxi stretli. Styk s dieťaťom možno zakázať jednému z rodičov.
Kedy je úprava styku potrebná v záujme maloletého dieťaťa
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje aj to, aby malo dieťa podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Práve na zabezpečenie ochrany tohto záujmu dieťaťa môže byť potrebné upraviť styk.
Typický príklad určenia styku je teda to, kedy je v záujme dieťaťa rozvíjanie pozitívnych citových väzieb v rámci širšej rodiny, avšak rodič, ktorý má zverené dieťa bezdôvodne bráni dieťaťu vidieť starých rodičov zo strany druhého rodiča. Stáva sa tak po rozchode rodičov. Dieťa bolo zvyknuté byť odmalička často so starými rodičmi, toto sa však zmenilo keď nevesta sa zrazu odsťahovala a odmieta podporovať väzbu dieťaťa so širšou rodinou zo strany otca dieťaťa. Ak sú medzi príbuznými osobami a maloletým dieťaťom silné citové väzby a dieťa je na nich citovo naviazané, potom prerušenie kontaktov s nimi by mohlo narušiť stabilitu jeho výchovného prostredia, duševný a citový rozvoj maloletého dieťaťa a pod.
Kedy nie je v záujme dieťaťa upraviť styk
Súd starým rodičom styk s maloletým dieťaťom neupraví ak by starí rodičia mali negatívny vplyv na dieťa. Túto skutočnosť bude potrebné v konaní riadne preukázať. Tento negatívny vplyv môže byť zakaždým iného charakteru, môže súvisieť s osobou starého rodiča alebo okolnosťami v rodine.
Stretli sme sa už aj s prípadom, kedy starí rodičia svoju vnučku od narodenia videli len 2-3 razy, keďže vzťahy v rodine neboli veľmi harmonické a zrazu si v jej školskom veku začali nárokovať na pravidelný styk. Tu potom nie je vždy na mieste autoritatívny súdnym rozhodnutím vstupovať do vzťahov, ktoré dovtedy prirodzene nefungovali a dieťa sa so starým rodičom nevídalo, takmer ho nepozná.
Názor rodičov maloletého dieťaťa
„Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ (ust. § 30 Zákona o rodine)
Prvoradé právo na výchovu dieťaťa majú podľa ust. § 30 Zákona o rodine rodičia, preto súd musí vážne vziať do úvahy ne/súhlas rodiča so stretávaním sa s konkrétnymi príbuznými, ako aj dôvody, ktoré rodiča k nesúhlasu vedú. Tieto dôvody by ale najmä nemali byť iracionálne a nepodložené.
Súd môže rozhodnúť aj v rozpore s názorom rodiča alebo rodičov dieťaťa, ak sú tu výnimočné okolnosti prípadu, napríklad ak ide o osobu, ktorá mala s dieťaťom doteraz veľmi úzky vzťah alebo aj dieťa samotné sa chce s touto osobou stretávať.
Ako súd upraví dĺžku styku s maloletým dieťaťom
Dĺžka styku závisí od individuálnych okolností, od veku dieťaťa, od vzdialenosti bydliska dieťaťa od starého rodiča a prípadnej potreby cestovania. Podľa rozhodovacej praxe súdov súd musí vziať do úvahy aj ďalšie praktické aspekty ako sú školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. Dieťa má právo aj na odpočinok po škole a pod.
Od aspektov ako sú vek a vyspelosť dieťaťa a aká silná je citová väzba maloletého dieťaťa na blízku osobu, napr. starého rodiča závisí aj to, či tieto kontakty dieťaťa so starým rodičom budú v prítomnosti rodiča, alebo nie je potrebné aby bol rodič prítomný pri styku.
Styk starých rodičov s vnúčaťom pri úmrtí rodiča dieťaťa
Špecifickým prípadom, kedy súd určí kontakty starých rodičov s vnúčaťom, je úmrtie ich dieťaťa, ktoré bolo rodičom vnúčaťa. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela.
Kedy úpravu styku vyžadujú pomery v rodine
Pravidelný styk dieťaťa s jeho starými rodičmi, s ktorými má vybudovanú citovú väzbu, vzťahy sú harmonické a starí rodičia majú na dieťa majú dobrý vplyv by mal byť v rodinách samozrejmosťou. Súd však môže zakročiť a styk nariadiť napr. v prípadoch keď nie je styk dieťaťa s blízkymi osobami dobrovoľne podporovaný zo strany rodiča, ktorý sa stará o dieťa, najmä v prípadoch rozídených rodičov.
Dieťa má právo na zachovávanie väzby s oboma rodičmi a s príbuznými z oboch strán – zo strany otca i zo strany matky, a to aj keď sú rodičia rozvedení alebo nežijú spolu. Ak ale napríklad potom nastane situácia, že druhý rodič, ktorý dieťa nemá zverené v starostlivosti a má len určené obdobia styku, je dlhodobo odcestovaný alebo leží dlhodobo v nemocnici a nemôže realizovať právo styku s maloletým dieťaťom, starí rodičia z otcovej strany ho istým spôsobom suplujú.
Podobne by to bolo aj ak by napr. jeden z rodičov bol vo výkone trestu odňatia slobody (vo väzení) alebo by bol dočasne nespôsobilý vykonávať rodičovstvo (z dôvodu napr. duševnej choroby), mal by súdom obmedzené rodičovské práva alebo by bol dokonca pozbavený rodičovských práv. Každé dieťa má pôvod z dvoch strán a starí rodičia zo strany rodiča, ktorý nemôže styk s dieťaťom udržiavať, takýmto spôsobom aspoň čiastočne budú udržiavať väzbu. V týchto prípadoch ale súd prihliadne aj na zavinenie a okolnosti týkajúce sa tohto rodiča, s ktorým dieťa väzbu udržiavať nemôže.
Náhradná osobná starostlivosť starých rodičov o vnúča
V určitých prípadoch, najmä posledných uvádzaných, dokonca môžu žiadať blízki rodinní príslušníci aj zveriť maloleté dieťa do svojej tzv. náhradnej osobnej starostlivosti, ak sa dané okolnosti týkajú oboch rodičov. Najčastejšie sú takto deti v starostlivosti svojej babky či tety.
Táto náhradná osobná starostlivosť starých rodičov o maloleté dieťa prichádza do úvahy v praxi najmä po smrti rodičov maloletého dieťaťa. Dieťa je tak súdom zverené starým rodičom a títo vykonávajú, resp. suplujú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa – prarodiča, plnoletého súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa. V troch posledných uvedených prípadoch sa dokonca splnenie podmienky trvalého pobytu na Slovensku nevyžaduje, postačí ich pobyt na území členského štátu Európskej únie.
Poručníctvo starých rodičov
Ďalšou možnosťou je poručníctvo maloletého dieťaťa. Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, v tom je najväčší rozdiel medzi náhradnou osobnou starostlivosťou a poručníctvom. Ak sa poručník o dieťa osobne nestará, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje.
Pomoc advokáta
V prípade potreby prekonzultovať Vašu situáciu v rodine, možnosti kontaktov starých rodičov či iných príbuzných s maloletým dieťaťom či súvisiace otázky Vám radi pomôžme. Poskytujeme komplexné právne poradenstvo a zastúpenie v rodinných veciach. Niekedy postačí aj jedna konzultácia a usmernenie či bližšie poučenie o možnostiach a budete sa vedieť lepšie rozhodnúť ako ďalej. Neváhajte obrátiť sa na nás či objednať si telefonickú konzultáciu.
Právo starých rodičov ako blízkych osôb na určenie styku s maloletým dieťaťom je právom odvodeným od práva dieťaťa.
