Bydlisko a trvalý pobyt, rozdiely a postup prihlásenia na pobyt

V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej aj ako „zákon o hlásení pobytu“) platí, že „trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.“ Každý občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

Trvalý pobyt musí byť prihlásený na konkrétnej adrese – v budove alebo jej časti, ktorá je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu. Byt sa považuje, prirodzene, za časť budovy. Trvalý pobyt nie je možné zriadiť v nebytových priestoroch – kancelária, predajňa, garáž, sklad a pod. Trvalý pobyt nie je možné zriadiť ani v rozostavanej stavbe – rozostavaný rodinný dom, ktorý ešte nemá pridelené súpisné číslo.

K prihláseniu sa na trvalý pobyt je potrebné dokladmi preukázať nejaké právo k danej budove, resp. k bytu – buď vlastnícke právo, nájomné právo – zmluvu o nájme, o krátkodobom nájme bytu, o výpožičke, prípadne inú zmluvu. Sú aj osobitné prípady, napr. trvalý pobyt maloletého dieťaťa, trvalý pobyt manžela (pobyt dieťaťa a manžela sa odvodzuje z rodinného vzťahu), trvalý pobyt osoby s vecným bremenom doživotného užívania nehnuteľnosti (tu nie je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti), alebo ubytovanie v zariadení sociálnych služieb (pozri ust. § 3 ods. 9 zákon o hlásení pobytu).

Prihlásenie na trvalý pobyt na konkrétnej adrese nezakladá nijaké právo k danému bytu či budove ani k jej vlastníkovi. Vlastník nehnuteľnosti môže zrušiť trvalý pobyt toho, komu predtým udelil súhlas – jednoducho navrhne ohlasovni zrušiť trvalý pobyt. Trvalý pobyt nie je možné stotožňovať napr. s tzv. odvodeným právom manžela na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve manžela. Rovnako napr. pri prevode nehnuteľnosti to, že jeden zo spoluvlastníkov má trvalý pobyt v predávanej nehnuteľnosti nie je relevantné – nebráni predaju spoluvlastníckych podielov

Pobyt občanov (prechodný, trvalý) aj iných obyvateľov (cudzincov) sa eviduje v registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“). Na účely evidencie pobytu občanov sa považuje za pobyt trvalý pobyt aj prechodný pobyt.

Register obyvateľov je informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené týmto zákonom.

V registri obyvateľov sú na podklade údajov od ohlasovní pobytu (viď ďalej) zaznamenávané údaje o občanoch a na podklade údajov od policajného zboru údaje o cudzincoch alebo azylantoch. Konkrétne údaje, ktoré sa zhromažďujú určuje ust. §§ 14-19 zákona o hlásení pobytu. V neposlednom rade obvodný úrad v sídle kraja zaznamenáva do registra údaje o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky.  

Pobyt (prechodný, trvalý) sa eviduje povinne občanom SR trvale žijúcim na Slovensku, ale tiež cudzinci môžu mať na Slovensku na konkrétnej adrese pobyt. Pobyt cudzincov na Slovensku a podmienky jeho získania upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prechodný pobyt cudzinca oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený.

Rozoznávame prechodný pobyt cudzincov udelený na niekoľko rokov (tu je možné obnovovať pobyt) a trvalý pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt bude cudzincom udelený, ak cudzinec napr. má pobyt na Slovensku viac ako päť rokov a uzavrel manželstvo s občanom Slovenskej republiky. Ak ide o občana EÚ, jeho pobyt je potrebné registrovať, ak prekročí dobu 3 mesiacov.

Trvalý pobyt má evidenčný charakter. Z evidenčného charakteru trvalého pobytu sa odvodzuje mnoho ďalších, najmä verejnoprávnych súvislostí, teda správne určenie trvalého pobytu má vplyv na rôzne oblasti života, ako sú dane a sociálne zabezpečenie, voľby, či možnosť uzatvárania zmlúv.

Od trvalého pobytu odvodzuje napr. tzv. spádová škola žiaka, predškolské zariadenie dieťaťa, všeobecný lekár alebo pediater, zubár a pre ženy aj gynekológ (podľa aktuálnej právnej úpravy).

Od trvalého pobytu sa odvodzuje v mnohých prípadoch súdna príslušnosť ale aj príslušná matrika, na ktorej sa evidujú matričné udalosti (sobáš a rozvod sa ale eviduje v matrike podľa miesta sobáša).

Adresa trvalého pobytu sa eviduje v registri obyvateľov a orgány verejnej správy si v ňom dohľadajú adresu danej osoby. Na túto adresu sa osobe doručujú zásielky, vrátane súdnych zásielok. Na tejto adrese osobu bude v prípade potreby hľadať polícia či exekútor, daňový úrad, Sociálna poisťovňa, Úrad práce a iné subjekty.

Trvalý pobyt sa eviduje aj v banke, u zamestnávateľa, u žiakov v škole, v prípade, že podnikáte aj v Sociálnej poisťovni a zmena sa hlásia aj podnikateľským registrom, daňovému úradu a pod. Ak vlastníte nehnuteľnosť, novú adresu hlásite katastru nehnuteľností a ak vlastníte auto, tak aj na dopravný inšpektorát.

Zákon ukladá občanom povinnosť hlásiť začiatok a koniec pobytu v obci, ako aj zmeny pobytov. Pri zmene trvalého pobytu si musíte vymeniť občiansky preukaz za nový.

Kým trvalý pobyt je spravidla v mieste stáleho bydliska, prechodný pobyt je pobyt dočasný – teda pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan zdržiava dočasne ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní. Je právom občana hlásiť prechodný pobyt, nie je to jeho povinnosťou.

Bydlisko a trvalý pobyt sú dva pojmy, ktoré sa v každodennom živote často používajú zameniteľne, avšak trvalý pobyt a bydlisko nie sú totožný pojem. Bydlisko je miesto, kde osoba skutočne žije. Trvalý pobyt je na druhej strane právny pojem, ktorý sa vzťahuje na register obyvateľov a závisí od zápisu v tomto registri.

Bydlisko je často možné zmeniť bez následkov, napríklad pri zmene nájmu alebo pri sťahovaní do iného mesta, avšak zmena trvalého pobytu je formalita a s ňou sú spojené právne následky, ako je potreba aktualizovať doklady totožnosti, doklady o vlastníctve majetku alebo dokumenty o právnych vzťahoch. Bydlisko môže byť na viacerých miestach, ale trvalý pobyt môže byť evidovaný naraz len na jednom mieste.

Na účel právnych konaní sa podľa trvalého pobytu alebo bydliska odvodzuje súdna príslušnosť. Vo väčšine vecí (najmä v sporových konaniach) je príslušným súdom tzv. všeobecný súd – podľa miesta trvalého pobytu (závisí od konkrétnej veci). V rodinných veciach ako mimosporových konaniach ale pôjde vo väčšine prípadov o bydlisko, najmä pokiaľ ide o maloleté deti. Platí, že o veciach maloletých sa má konať na tom súde, ktorý je dieťaťu a jeho faktickému bydlisku najbližšie. Takto to vysvetľuje i dôvodová správa k Civilnému mimosporovému poriadku (CMP): „Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania. Faktické bydlisko nie je zhodné s pojmom trvalý pobyt („právne bydlisko“), ide o širší pojem ako trvalý pobyt.

Trvalý pobyt alebo prechodný pobytu a ich zmena sa hlásia tzv. ohlasovni, teda konkrétnej obci, alebo mestskej časti v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice.

Na trvalý pobyt sa možno prihlásiť osobne v ohlasovni (obec/mesto) alebo v niektorých prípadoch aj elektronicky. Na prihlásenie na trvalý pobyt je možné splnomocniť aj advokáta.

Pri hlásení trvalého pobytu alebo jeho zmeny je potrebné predložiť:

  • aktuálne platný doklad totožnosti – občiansky preukaz, ak ide o dieťa, viď text ďalej
  • cestovný doklad Slovenskej republiky alebo osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky (pozor na krátku platnosť 6 mesiacov) – toto v prípade, že osoba nemá platný občiansky preukaz
  • údaje potrebné na účel overenia vlastníckeho práva alebo spoluvlastníckeho práva k budove alebo jej časti (bytu), v ktorej sa nahlasuje trvalý pobyt, alebo doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti alebo písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy, domu či bytu s údajmi podľa ust. § 4 zákona o hlásení pobytu
  • vyplnený prihlasovací lístok na trvalý pobyt s údajmi podľa ust. § 4 ods. 6 zákona o hlásení pobytu
  • splnomocnenie a doklady splnomocnenca, ak pobyt nahlasuje splnomocnenec
trvalý pobyt a bydlisko. ako sa prihlásiť na pobyt
Obrázok: Formulár – Prihlasovací lístok

Vlastník bytu býva bežne súčinný pri vybavovaní trvalého pobytu svojim rodinným príslušníkom alebo aj tretím osobám ako podnájomníkom, priateľom či známym. Ak je byt v podielovom spoluvlastníctve, všetci spoluvlastníci musia udeliť súhlas. Tento súhlas nie je potrebný iba ak ide o prihlásenie sa samotného vlastníka alebo spoluvlastníka, alebo ide o prihlásenie občana, ktorý má zriadené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti, alebo ide o prihlásenie manžela alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka.

Vlastník, resp. všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti môžu buď ísť spolu s danou osobou na ohlasovňu, kde prehlásia súhlas a podpíšu sa na prihlasovací lístok priamo na ohlasovni, alebo pripravia pre danú osobu písomný súhlas. Ten musí obsahovať zákonné náležitosti:

  • údaje vlastníka nehnuteľnosti
  • údaje o osobe, ktorej pobyt sa má nahlásiť,
  • vyhlásenie vlastníka/spoluvlastníkov, že súhlasia s prihlásením na trvalý pobyt,
  • špecifikácia danej nehnuteľnosti
  • podpis musí byť úradne osvedčený

Zamestnanec ohlasovne pobytu overí totožnosť osoby, ktorá hlásenie vykonáva, úplnosť a správnosť ustanovených údajov a platnosť predložených dokladov potrebných na hlásenie pobytu. Ak sú splnené všeobecné podmienky a zároveň sú predložené doklady správne, úplné a platné, môže daná osoba alebo jej splnomocnenec vyplniť a podpísať prihlasovací lístok na trvalý pobyt.

Ohlasovňa urobiť záznam o hlásení pobytu v evidencii pobytu občanov, vybavuje odhlásenie z predchádzajúceho pobytu, zaznamená do registra údaje o hlásení pobytu, doručí údaje o hlásení pobytu príslušnému okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, zabezpečí odovzdanie občianskeho preukazu, ktorý bol ohlasovni odovzdaný.

Ohlasovňa tiež vydá na požiadanie občanovi potvrdenie o pobyte.

Ak nie je možné prihlásiť sa na trvalý pobyt na konkrétnej adrese, v konkrétnej budove, najčastejšie z dôvodu nepostačujúcej ekonomickej situácie, keď buď občan nevlastní žiaden byt, nemôže si dovoliť platiť za ubytovanie, ani žiadna osoba (vlastník nehnuteľnosti) mu nedá písomný súhlas na ubytovanie vo svojej nehnuteľnosti či jej časti, môže sa takýto občan prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. Ako miesto trvalého pobytu sa uvedie v tomto prípade iba obec pobytu. V praktickom živote sa potom na adresu sídla obecného úradu tejto obce doručujú písomnosti od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov. Obec oznámením na úradnej tabuli, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým oznamuje občanom, ktorí majú takto nahlásený pobyt, že im bude doručená písomnosť. V tejto obci môže občan vykonávať svoje voličské právo – voliť.

Ak sa sťahujete v rámci Slovenska, nie je potrebné zmenu trvalého pobytu oznamovať pôvodnej ohlasovni. Stačí sa prihlásiť na trvalý pobyt v novej obci či meste a nová ohlasovňa automaticky odhlási Váš prechádzajúci trvalý pobyt.

Ak sa sťahujete do zahraničia, tu ust. § 6 ods. 1 zákona o hlásení pobytu uvádza nasledovné: „Občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jeho trvalom pobyte; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu.“

Zákon ustanovuje, že za členov rodiny môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov tejto rodiny. Za maloleté deti (občana mladšieho ako 18 rokov) bežne hlási pobyt alebo jeho zmenu rodič ako jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Ten, kto hlási trvalý pobyt za občana mladšieho ako 18 rokov, je povinný za neho vyplniť a podpísať samostatný prihlasovací lístok na trvalý pobyt.

Podobne tak za občana, ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je povinný hlásiť trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník.

Zákon pamätá aj na špecifické prípady, keď sú tieto osoby umiestnené v zariadeniach ako tzv. polepšovňa, či liečebný ústav: „Za občana mladšieho ako 18 rokov, u ktorého súd nariadil ústavnú starostlivosť a ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a ktorému sa poskytuje ústavná starostlivosť formou celoročného pobytu pre občanov s celoročným pobytom v zariadení sociálnych služieb, sú povinní hlásiť trvalý pobyt vedúci týchto zariadení, ak si túto povinnosť nesplnil zákonný zástupca, prípadne opatrovník.“

pobyt a bydlisko. prihlásenie sa na trvalý pobyt občana a cudzinca

Pridaj komentár