V súdnych konaniach celá vec často „stojí a padá“ na istom detaile právne podstatným a rozhodujúcim pre úspech v spore. Takýmto „detailom“ môže byť listina, z ktorej má vyplývať právny nárok žalobcu, ktorý si na súde uplatňuje – napríklad zmluva, list s potvrdením záväzku alebo uznaním dlhu, list, z ktorého majú vyplývať skutočnosti alebo aj závet, ktorý nie je uložený v centrálnom registri závetov.
Pre úspech v spore je podstatné, aby bol v konaní takýto dôkaz listinou včas navrhnutý a riadne vykonaný. Vykonaný môže byť originál listinou alebo kópiou. V konaní nesmie byť napadnutá pravosť listiny druhou stranou. Ak sa tak stane, účastník, ktorý zmluvu, list alebo inú listinu predložil, musí preukázať, že listina je pravá.
Je potrebný originál listiny či postačí kópia?
Podľa zákona č. 160/2015 Z. z. – Civilného sporového poriadku „žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“
V zmysle ustálenej súdnej praxe, viď napr. Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 21. 09. 2021, sp. zn. 4Cob/77/2021: „Aj keď originály listín sú všeobecne ako dôkazný prostriedok vhodnejšie ako ich neoverené kópie, Civilný sporový poriadok v žiadnom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz listinami výlučne ich originálom. Nie je preto možné akceptovať názor, že kópia dokladu nemôže byť dôkazom podľa § 204 C.s.p. Aj kópia listiny je sama listinou, ktorá môže slúžiť ako dôkaz.
Tomuto záveru zodpovedá aj skutočnosť, že mnohokrát nemôže žalobca ani originály dokladov predložiť, lebo tieto sa nachádzajú u iného subjektu, čo v posudzovanom spore bol práve postupca. Preto aj dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz. Následne záleží na voľnej úvahe súdu, ako doklad predložený v kópii bude hodnotiť.“
V zmysle Civilného sporového poriadku totiž „dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.“
Ale pozor, žalobca, ktorý v konaní predloží iba fotokópiu, v prípade namietnutia obsahu či pravosti zo strany žalovaného, žalobca v spore musí uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania existencie originálu tejto zmluvy. Ak napriek povinnosti opakovane mu uloženej súdom originál tejto zmluvy nepredloží, v dôsledku toho nebude v konaní možné overiť ani dôveryhodnosť, pravosť a originalitu ním predloženej overenej fotokópie údajného originálu listiny, ktorej obsah a pravosť žalovaný spochybnil.
Čo ak druhý účastník namietne, že listina nie je sfalšovaná?
Ak protistrana v konaní poprie pravosť listiny, dôkazné bremeno na preukázanie pravosti listiny leží na tej strane, ktorá listinu v konaní predložila. Týka sa to najmä súkromných listín.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Cob
9/2014 zo 7. mája 2014: „Pri súkromnej listine tak, ako je to v tomto prípade, stačí popretie jej pravosti, alebo správnosti, druhým účastníkom, pričom dôkazné bremeno pravosti, alebo pravdivosti takejto listiny zaťažuje toho, kto takúto listinu predložil ako dôkaz. Na vykonanie tohto dôkazu je potrebné jej predloženie súdu. … ak účastník poprie pravosť, alebo správnosť obsahu súkromnej listiny, potom platí, že na účastníka, ktorý takú listinu súdu predložil ako dôkaz, dopadá dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Tento účastník tiež nesie procesné nepriaznivé dôsledky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť, alebo správnosť obsahu súkromnej listiny.“
Rovnako uvedené platí v prípade dedičského konania preukazovania pravosti závetu spísaného vo forme súkromnej listiny. V konaní o určenie dedičského práva po poručiteľovi zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom spochybnenej pravosti závetu spísaného vo forme súkromnej listiny toho z účastníkov, ktorý sa vo svoj prospech takého závetu dovoláva, teda závetného dediča.
Ako je to s verejnými listinami?
Pri verejných listinách sa nepreukazuje ich pravdivosť. Podľa Civilného sporového poriadku platí nasledovné: „Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.“