Problematika otcovstva sa dotýka nielen rodinných vzťahov, rodičovských práv a povinností, výživného, styku s dieťaťom, ale aj iných oblastí ako napr. dedičských práv, štátneho občianstva a pod. V článku sa venujeme slovenskému právu v oblasti otcovstva – ako zákon upravuje určovanie otcovstva, ktoré sú tzv. domnienky otcovstva, kto môže podať návrh na určenie alebo zapretie otcovstva, aké lehoty treba dodržať a pod. Rozoberieme aj konania o určenie alebo zapretie otcovstva.
Matka je vždy istá, no otec nie
Narodenie dieťaťa patrí medzi najvýznamnejšie životné udalosti. Na Slovensku platí, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Inými slovami – matka je „istá“, alebo podľa známeho rímskeho výroku: „Mater semper certa est, pater incertus“. Otec dieťaťa „istý“ vždy nemusí byť, už len z praktických dôvodov. Zároveň, právny otec (zapísaný v rodnom liste dieťaťa) nemusí byť za každých okolností tá istá osoba ako otec biologický.
Zároveň platí, že dieťa musí mať v rodnom liste zapísanú matku, avšak čo sa týka otca, dieťa nemusí mať zapísaného nikoho ako otca v rodnom liste – kolónka otca môže ostať prázdna.
Právny otec vs. biologický otec
To, kto je otcom dieťaťa je otázka právna a zákon na ňu musí priniesť odpoveď v množstve rozličných životných príbehov a okolností – napr. keď sa muž otcovstvu vyhýba alebo odmieta priznať, keď manžel matky nie je skutočným otcom, keď iný muž uzná otcovstvo aj keď nie je otcom biologickým a pod.
Niekedy teda biologické a právne otcovstvo nemusí byť totožné. Muž môže byť podľa zákona zapísaný ako otec dieťaťa, hoci jeho biologickým otcom nie je (napr. uznal otcovstvo). Naopak, biologický otec nemusí mať voči dieťaťu žiadne právne postavenie, pokiaľ napríklad otcom byť nechcel a otcovstvo nevyhlásil alebo inak neboli splnené podmienky ustanovené zákonom, alebo bolo zákonnou domnienkou dané otcovstvo iného muža a biologický otec o svoje otcovstvo „nezabojoval“ a teda nie je právne určeným ako otec.
Vo väčšine prípadov je biologický otec zároveň tým, kto je zapísaný v rodnom liste dieťaťa (tzv. právny otec) .
Právna úprava v oblasti otcovstva
Zákon o rodine upravuje pravidlá, na základe ktorých bude po právnej stránke určený otec dieťaťa. V zmysle ust. § 84 Zákona o rodine: „Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.“
To, kto bude zapísaný ako otec maloletého dieťaťa nezávisí výlučne len od právnej úpravy, ale aj od okolností reálneho života, prístupu biologického otca, právnej aktivity matky a pod. Existuje celá škála možných prípadov, špecifických situácií a možností riešení.
Klasický prípad je keď rodičia novorodenca na matrike vyhlásia, že sú jeho rodičmi. Ak rodičia maloletého dieťaťa sú zároveň manželia, stačí aby na matriku zašiel ktorýkoľvek jeden z nich. Dotyčný muž bude zapísaný ako otec. Avšak, ak sa neskôr ukáže že otcom je niekto iný, možno tento zápis v rodnom liste odstrániť (zapretie otcovstva) alebo aj zmeniť a zapísať iného muža ako otca (určenie otcovstva), ak je na tom právny záujem a budú splnené podmienky zákona.
Slovenské právo upravuje pravidlá, podľa ktorých sa určuje, kto je po právnej stránke otcom dieťaťa, ako možno otcovstvo uznať, ale aj za akých okolností ho možno zaprieť. Upravuje tiež procesné postupy ako možno vykonať určenie alebo zapretie otcovstva, v akých lehotách je potrebné tak učiniť, kto je oprávnený podať návrh na súd a ďalšie podrobné pravidlá. Základom celej úpravy sú 3 domnienky otcovstva, ktoré si teraz rozoberieme.
Domnienky otcovstva
Slovenský právny poriadok vychádza z troch zákonných domnienok otcovstva, ktoré vytvárajú akýsi systém umožňujúci určiť právneho otca vo väčšine životných situácií. Zároveň však právo pamätá aj na prípady, keď je potrebné už určené otcovstvo spochybniť, resp. zaprieť. Zákon zároveň istým spôsobom chráni stabilitu rodinných vzťahov a stanovuje lehoty, po uplynutí ktorých už nemožno otcovstvo dané domnienkou jednoducho zaprieť.
§ 84 Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
V súlade s platnou právnou úpravou sa otcovstvo muža k dieťaťu určuje na základe 3 zákonných domnienok, a to:
1. domnienka – otcom je manžel vydatej matky – s rôznymi variáciami a podmienkami – nemusí ísť o biologického otca – ide o ustanovenia § 85 až § 89 Zákona o rodine
2. domnienka – ak nie je otcovstvo dieťaťa určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov – nemusí ísť o biologického otca – ustanovenia § 90 až 93 Zákona o rodine
3. domnienka – ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo určiť súd (na návrh muža, matky, alebo dieťaťa) – tu pôjde ale o muža, ktorý s matkou v rozhodujúcom čase súložil ustanovenia § 94 a 95 Zákona o rodine
Pre čítanie ďalšieho textu je potrebné uvedomiť si, že tieto domnienky musia byť skúmané, resp. uplatnené alebo vynechané postupne, aj preto ich tu uvádzame v konkrétnom poradí. Každá v poradí ďalšia domnienka sa môže uplatniť len ak otcovstvo nie je možné určiť podľa predchádzajúcej domnienky, alebo otcovstvo nebolo už súdom právoplatne zapreté.
Ak napríklad muž a žena pôjdu spolu prihlasovať novorodenca na matriku a budú spoločne žiadať zapísať tohto muža do rodného listu dieťaťa, teda učinia súhlasné vyhlásenie podľa domnienky č. 2, matrikár tohto muža nemôže zapísať ako otca pokiaľ žena je vydatá za iného muža. Tu platí domnienka č. 1 – otcom je manžel matky. Ak tento nie je skutočným otcom, je potrebné začať súdne konanie a manžela matky zaprieť ako otca a postupovať ďalej, aby ako otec bol do rodného listu zapísaný skutočný otec dieťaťa.
Iný príklad je, že žena a muž súhlasne vyhlásili, že sú otcom dieťaťa (právne išlo o domnienku č. 2). Ak daný muž nie je skutočným otcom, dieťa môže za určitých okolností aj po troch rokoch žiadať zaprieť toto otcovstvo.
Právne a biologické otcovstvo je „rovnocenné“
Právne otcovstvo má rovnaký význam ako biologické otcovstvo. Slovenské právo priznáva právnemu otcovi – teda otcovi zapísanému do rodného listu dieťaťa na základe jednej z troch domnienok otcovstva – rovnaké práva a povinnosti bez ohľadu na to, či je zároveň biologickým otcom dieťaťa.
Osoba, ktorá je po právnej stránke otcom dieťaťa – bez ohľadu na to, či je aj biologickým otcom – je povinná platiť výživné, má právo podieľať sa na výchove dieťaťa, rozhodovať o podstatných otázkach jeho života, dieťa po tomto otcovi dedí a pod.
A naopak, biologický otec dieťaťa, ktorý nie je v rodnom liste zapísaný, nemá k dieťaťu práva a povinnosti podľa zákona. Nemusí dieťa vyživovať (ale môže), a podobne v jeho starobe si nemôže od dieťaťa nárokovať výživné na rodiča. Môže dieťaťu napr. odkázať majetok závetom, avšak zároveň toto dieťa nebude po ňom dediť podľa zákona ako neopomenuteľný dedič.
Táto právna situácia môže byť v niektorých prípadoch naozaj dvojsečná, pretože možno si predstaviť množstvo životných príbehov, avšak prináša skôr výhody pre rodinné vzťahy a prináša tiež akúsi právnu istotu a stabilitu pre dieťa a rodinné väzby.
V praxi všetko závisí od špecifických skutkových okolností v reálnom živote a stretli sme sa už naozaj s pestrými prípadmi, a teda skutočne nepriaznivý stav (nepriaznivý voči dieťaťu) možno za určitých podmienok aj zvrátiť a napríklad zapretie otcovstva dieťaťom môže byť prípustné až časovo neobmedzene.
1.domnienka – otcovstvo manžela matky
V zmysle ustanovenia § 85 Zákona o rodine platí: „Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.“
Za otca dieťaťa sa podľa prvej domnienky zásadne považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v priebehu manželstva resp. do 300 dní (cca obdobie tehotenstva) po zániku tohto manželstva rozvodom, úmrtím manžela alebo inak. Prvá domnienka vychádza z predpokladu, že ak sa dieťa narodí v manželstve, je pravdepodobné, že otcom dieťaťa bude práve manžel.
Aplikácia prvej domnienky otcovstva je najfrekventovanejšia. Domnienka teda platí zo zákona a samotná skutočnosť, že sa dieťa narodilo v manželstve postačuje na to, aby bol manžel jeho matky považovaný automaticky zo zákona za otca.
Z hľadiska určenia času, pri prvej domnienke nie je rozhodný čas splodenia dieťaťa, ale čas narodenia dieťaťa. Znamená to, že aj v prípade, ak sa dieťa narodí deň po uzavretí manželstva, za otca sa považuje manžel matky, ktorý je zároveň zapísaný do matriky.
Zákon počíta aj s ďalšími situáciami, ako napríklad, ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel a pod.
V ďalšej časti článku rozoberieme, kto a ako môže zaprieť otcovstvo manžela matky, v akých lehotách a aké ďalšie podmienky musia byť splnené.
2.domnienka – súhlasné vyhlásenie rodičov
V zmysle ust. § 90 Zákona o rodine: „Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.“
Za otca sa potom považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Druhým spôsobom je určenie otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov – ženy a muža – na matrike alebo na súde alebo iným zákonným spôsobom. Ako sme už spomínali, tento spôsob je možné využiť len v prípade, ak sa dieťa narodilo nevydatej matke a ak nie je možné určiť otca dieťaťa podľa prvej domnienky t.j. manžela matky, teda ak matka nemala v rozhodujúcom čase (najčastejšie v čase narodenia dieťaťa) za manžela iného muža.
Vyhlásenie musí byť obligatórne zrealizované oboma, avšak rodičia vyhlásenie nemusia urobiť súčasne.
Tiež tu nie je stanovená žiadna lehota. V zásade platí, že pokiaľ dieťa nemá právne určeného otca, otcovstvo možno vždy určiť na základe 2. domnienky aj v prípade, ak je dieťa už plnoleté.
V zmysle § 92 zákona o rodine je otcovstvo v zmysle 2. domnienky možné určiť aj k nenarodenému dieťaťu – čiže k nasciturovi.
3.domnienka – otcovstvo určené rozhodnutím súdu
V zmysle ust. § 94 Zákona o rodine: „Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je (pozn: biologickým) otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.“
Za otca sa tak považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Posledným spôsobom ako je možné určiť otcovstvo k dieťaťu je súdnym rozhodnutím, ktoré určí, že skutočný biologický otec dieťaťa je otcom aj keď matka mala v rozhodnom čase manžela (1.domnienka) alebo aj keď matka s iným mužom vyhlásili že sú rodičmi (2.domnienka) alebo nebodaj podľa práva iného štátu bol zapísaný ako otec slovenského dieťaťa iný muž.
Dôležité je, že osoba, ktorá má byť súdom určená za otca dieťaťa podľa 3. domnienky je muž, ktorý v rozhodujúcom čase súložil s matkou. Genetický test nie je podmienkou v prípade, že nikto otcovstvo žiadateľa nerozporuje. A naopak, podstúpiť genetický test môže súd v prípade potreby aj vynútiť.
V zmysle tretej domnienky platí, že za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní (obdobie rôzne dlhých tehotenstiev od počatia do pôrodu), ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Táto domnienka sa dá uplatniť len v prípade podania návrhu na súd. Na podanie návrhu je aktívne legitimovaných viacero subjektov – aj muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa.
Na základe rozhodnutia súdu sa dieťaťu vydá nový rodný list.
Význam otcovstva
Dôležité je si uvedomiť, že otcovstvo nie je len zápisom v rodnom liste dieťaťa. Otcovstvo je celoživotný skutočný ale aj právny vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ktorý so sebou prináša nielen práva, ale predovšetkým zodpovednosť, a teda právne dôsledky sú široké.
Otcovstvo určuje osobný status mužovi, ale aj dieťaťu. Otázka otcovstva prináša množstvo právnych súvislostí, ako napríklad:
- povinnosť otca platiť výživné,
- právo otca na osobný styk s dieťaťom,
- výkon rodičovských práv a povinností,
- dedičské práva dieťaťa a otca,
- priezvisko dieťaťa,
- právo dieťaťa poznať svoj pôvod a vyrastať v právne usporiadaných rodinných pomeroch
- štátne občianstvo dieťaťa v niektorých prípadoch,
- možnosť zastupovať dieťa,
- možnosť rozhodovať o zdravotnej starostlivosti či vzdelaní dieťaťa a o iných podstatných otázkach dieťaťa.
Vyššie sme vysvetlili, že v praxi môžu nastať situácie, keď biologický otec dieťaťa nemá voči dieťaťu žiadne právne postavenie, zatiaľ čo muž, ktorý s týmto dieťaťom biologicky nijako nesúvisí, bude podľa zákona jeho otcom so všetkými právnymi dôsledkami.
Podľa slovenského právneho poriadku platí, že pokiaľ nie je právne otcovstvo úspešne zapreté alebo zmenené rozhodnutím súdu, právnym otcom zostáva osoba určená podľa zákona, a to aj v prípade, ak podľa genetických testov je biologickým otcom úplne iný muž.
Väčšinou sa zmena právneho stavu v otázke otcovstva dieťaťa dosiahne v jedinom konaní, avšak niekedy môže ísť aj o súhrn viacerých procesov. Vzhľadom na vyššie uvedené aspekty a celoživotné trvanie vzťahu otec – dieťa, ako aj vzhľadom na istú nemožnosť následnej zmeny tohto faktického stavu patria konania o určení alebo zapretí otcovstva k tým najcitlivejším konaniam v rodinných veciach.
Konania vo veciach otcovstva
Ako sme uviedli, tieto konania bývajú právne aj emocionálne veľmi náročné a ich výsledok môže zásadne ovplyvniť život dieťaťa aj celej rodiny. Najčastejšími prípadmi sú konania určenie otcovstva a hneď po nich konania o zapretie otcovstva. Patria do skupiny konaní v rodinných veciach, konkrétnejšie – konania vo veciach určenia rodičovstva.
Konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o:
- a) určenie materstva,
- b) určenie otcovstva,
- c) zapretie otcovstva a
- d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
Čo sa týka príslušnosti súdu, na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
Kto môže podať návrh na súd – otcovstvo
Osobami oprávnenými na podanie návrhu vo veci otcovstva na súd sú:
- – dieťa,
- – jeho matka
- – muž, ktorý sa považuje za otca, tzv. domnelý otec.
Návrh na súd môžu podať aj dvaja spoločne (napr. matka s dieťaťom), avšak v tom prípade, keď návrh podá len jeden z oprávnených, je tým vylúčené už podanie návrhu druhým v tej istej veci.
Návrh na určenie otcovstva má teda v praxi záujem podať matka alebo dieťa, ak otec s nimi nežije a neplatí výživné na dieťa. Ak majú vymožiteľným spôsobom dosiahnuť určenie povinnosti otca platiť – prispievať na výživné, musia to urobiť oficiálnou cestou. Pokiaľ nie je otec zapísaný na rodnom liste dieťaťa, resp. nie je jeho otcovstvo určené, nemožno mu ani súdom určiť a vyčísliť výšku vyživovacej povinnosti a teda ani vymáhať od neho aby svoju povinnosť planil. Najskôr je teda potrebné aby bol otec dieťaťa určený.
Návrh na určenie otcovstva si môže podať napríklad plnoleté dieťa – vysokoškolák, ktorý potrebuje od rodiča financie na štúdium, alebo ktorý si uvedomuje, že raz možno bude dedičom.
Aj otcovia si podávajú návrh na určenie otcovstva, ak sa dozvedia, že ich partnerka otehotnela, avšak z nejakého dôvodu im to nepovedala alebo ich matka odmieta zapísať ako otca do rodného listu dieťaťa.
Úprava starostlivosti o dieťa
S konaním o určenie otcovstva je na Slovensku spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Takéto spojenie konaní je správne a šetrí čas. Súd najmä rozhodne, komu dieťa zverí do výchovy a ako má druhý z rodičov prispievať na jeho výživu.
Maloleté dieťa, musí byť zastúpené tzv. kolíznym opatrovníkom, ktorého ustanoví súd, a to v každom konaní, ktoré sa týka dieťaťa, teda aj v konaní ohľadom otcovstva a s ním spojeným konaním o úprave starostlivosti oň, ktoré je s ním spojené. Kolízny opatrovník je spravidla zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), odbor sociálnoprávnej ochrany detí a kurately.
Konanie o zapretie otcovstva
Konanie o zapretie otcovstva môže prebehnúť samostatne, v útlom veku dieťaťa, alebo výnimočne aj v jeho vyššom veku (ak budú splnené podmienky). Dieťa nemusí mať ako otca v rodnom liste zapísaného nikoho, tieto prípady sú však ojedinelé.
Účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
Časté sú prípady zapretia otcovstva manželom matky, ktorá porodila dieťa v manželstve, ale manžel nie je jeho biologickým otcom. Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. K možnosti dieťaťa podať návrh na zapretie otcovstva pozri text ďalej.
Pri zapretí otcovstva zákon počíta aj s osobitnými prípadmi. Napríklad, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.
Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.
Dôležité je, že zákon určuje lehotu 3 roky (od kedy sa dozvedel), do kedy musí tento manžel podať návrh na súd, pretože po jej uplynutí už ostáva právnym otcom a zaprieť jeho otcovstvo bude možné len ak to súd pripustí a bude to potrebné v záujme tohto dieťaťa. Táto lehota troch rokov platí aj pre matku.
Ďalšími prípadmi zapretia otcovstva sú prípady 2.domnienky otcovstva, kedy rodičia súhlasne vyhlásili, že daný muž je otcom dieťaťa, nie je však biologickým otcom dieťaťa. Toto vyhlásenie nemožno zmeniť len tak jednoducho a tento muž bude ako otec zapretý (či už na svoj návrh alebo na návrh matky alebo dieťaťa) len ak je vylúčené že on by mohol byť biologickým otcom a len v lehote 3 rokov. Slovami zákona muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa (pozn. toto sa uplatní keď k súhlasnému vyhláseniu došlo pred narodením dieťaťa).
Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Otcovstvo možno zaprieť iba pri uplatnení prvej a druhej domnienky otcovstva. Navyše, musí byť dodržaná zákonná trojročná lehota. Po jej uplynutí právo matky i otca na zapretie otcovstva zaniká. Toto právo ostáva už len dieťaťu, avšak za sprísnených podmienok (viď text ďalej).
Otcovstvo určené rozhodnutím súdu, teda 3.domnienkou nemôže byť zapreté. Môže tam ale za určitých okolností prebehnúť obnova konania.
Konanie o určenie otcovstva
Pri určení otcovstva súdom ide najčastejšie o uplatnenie tretej domnienky otcovstva, ktorá prichádza do úvahy len vtedy, ak nedošlo k určeniu otcovstva na základe domnienky otcovstva svedčiacej manželovi matky dieťaťa alebo súhlasným vyhlásením rodičov o tom, že konkrétne dieťa je ich spoločným dieťaťom. Za otca určeného súdom bude v podstate biologický otec dieťaťa.
Účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
Keď sa podáva návrh o určenie otcovstva na súd, musí v ňom byť teda uvedený muž, ktorého otcovstvo má byť určené – tzv. domnelý otec.
V úvode podania otec opíše príbeh – ako sa s matkou dieťaťa spoznali, aký mali intímny život, uvedie či matka nemala iného partnera, kedy a kde porodila, a uvedie skutočnosť, že otec nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa, ale chodí za nimi, platí výživné a pod. a má záujem byť určený otcom dieťaťa. Navrhovateľom môže byť aj matka, aj dieťa.
Toto konanie môže prebehnúť aj keď domnelý otec už nežije – návrh sa v tomto prípade podá proti jeho opatrovníkovi. Konanie sa dokončí aj keď domnelý otec v priebehu konania umrie a dokonca takýto návrh môžu dať aj vnuci tohto domnelého otca, a to do 6 mesiacov od smrti jeho dieťaťa (ich otca).
Test DNA a dokazovanie otcovstva
Preukazovanie otcovstva sa vykonáva najčastejšie znaleckým posudkom, avšak nie je to jediná možnosť. Súd nariadi vypracovanie znaleckého posudku, a to najčastejšie z odboru genetiky prostredníctvom analýzy DNA.
Genetické testy nemusí domnelý otec podstupovať v prípade, že nikto otcovstvo nerozporuje a napríklad aj manžel matky v konaní tvrdí, že dieťa jeho nie je a je k dispozícii iný významný dôkaz o otcovstve, ako napr. odluka manžela s matkou, intímny pomer otca s matkou a pod. Genetický test si môžu vyhotoviť účastníci aj na vlastné náklady.
A naopak, podstúpiť genetický test môže súd v prípade potreby aj vynútiť, keď má štát záujem na tom, aby bol dieťaťu určený otec. V niektorých oblastiach Slovenska často musí Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) iniciovať toto konanie. V prípade prehry (muž bude určený otcom dieťaťa aj keď to odmietal) bude musieť určený otec uhradiť výdavky na znalecké dokazovanie.
Toto konanie o určenie otcovstva býva často spojené s konaním o zapretie otcovstva manžela matky. Často tak býva napríklad ku koncu manželstva, keď manželka otehotnie s iným mužom a rozvodové konanie ešte stále beží, avšak manžel už nie je otcom.
Konanie o zapretie a určenie otcovstva
Predošlé dve konania možno spojiť do jedného, ak je potrebné napr. zaprieť otcovstvo manžela matky, lebo biologickým otcom dieťaťa narodeného ešte v čase trvania jej manželstva je iný muž. Nie je potrebné prejsť dvoma samostatnými konaniami.
Uznanie otcovstva
Ide vlastne najčastejšie o súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve dieťaťa, ktoré doposiaľ nemalo v rodnom liste zapísaného otca.
Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vypočuje súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.
Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa
Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota 3 roky ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh aj plnoletého dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva, a to teda bez časového obmedzenia.
Ak súd rozhodne tak, že vyššie uvedenému návrhu vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.
Objednajte si konzultáciu u advokáta, ak máte záujem o nasledovné služby spojené s maloletými deťmi / otcovstvom:
- vypracovanie návrhu na určenie otcovstva
- vypracovanie návrhu na zapretie otcovstva
- zastupovanie v súdnych konaniach
- rokovanie o rodičovskej dohode
- zápis narodenia dieťaťa v zahraničí
- vybavenie rodného listu dieťaťa narodeného v zahraničí
- určenie výživného na maloleté dieťa
- úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom
- právne rady a poradenstvo v rodinných konaniach