Spoločná osobná starostlivosť o deti

Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Partneri ostávajú rodičmi ich spoločných detí i po rozchode, mali by sa teda predovšetkým dohodnúť, ako budú ďalej zabezpečovať starostlivosť o deti.

AKO UPRAVIŤ STAROSTLIVOSŤ O DETI?

Pokiaľ partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať, žiadny písomný dokument – rodičovskú dohodu. Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie. Rozhodnutím súdu sa musí vyriešiť starostlivosť o deti vždy v prípade rozvodu manželstva.

Partneri, ktorí spolu nežijú, alebo sa rozišli, majú dve základné možnosti, ako riešiť otázky starostlivosti o deti, alebo teda výkon rodičovských práv a povinností:

  • RODIČOVSKÁ DOHODA – dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Odporúčame však predložiť ju súdu na schválenie, vtedy bude vykonateľná a vymáhateľná.
  • SÚDNE KONANIE – v konaní súd autoritatívne určí aký bude výkon rodičovských práv a povinností – určí formu starostlivosti o deti, výšku výživného a ďalšie aspekty.

ROZDIEL MEDZI DOHODOU A KONANÍM

Rodičovskú dohodu Zákon o rodine vždy uprednostňuje. Iba ak sa rodičia nevedia dohodnúť, potom rozhodne súd autoritatívne.

Rozdiel medzi rodičovskou dohodu a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípade s odbornou pomocou a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť – napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie.

Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. V súlade so záujmom dieťaťa budú v súdnom rozhodnutí autoritatívne určené práva a povinnosti, ktoré budú zároveň vykonateľné (rozsudok je exekučným titulom).

Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným.  Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého. V prípade, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, začaté súdne konanie (aj súdne konanie o rozvode) sa môže urýchliť, pretože súd už nebude musieť bližšie skúmať pomery a rozhodovať, ale zväčša iba schváli dohodu. 

SÚČASTI VÝKONU RODIČOVSKÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ

V rodičovskej dohode či v rozhodnutí súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo v rozsudku o rozvode by mali byť upravené 4 základné aspekty výkonu tzv. rodičovských práv a povinností, ktorými sú najmä tieto:

1. STAROSTLIVOSŤ O DETI – sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

2. ZASTUPOVANIE maloletého dieťaťa a SPRÁVA MAJETKU maloletého dieťaťa,

3. VÝŽIVNÉ na maloleté dieťaťa – zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti).

4. STYK rodiča s maloletým dieťaťom – zvyčajne je právo kontaktu s dieťaťom určené vyslovene tomu rodičovi ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Určenie styku nie je povinné, pretože vyplýva priamo zo zákona. Možno tiež požiadať ponechať styk neurčený.  

ĎALŠIE: Sú aj ďalšie špecifické aspekty, ktoré možno podľa okolností zahrnúť do rodičovskej dohody či súdneho rozhodnutia, napr. úpravu stretávania detí s rodičmi počas prázdnin, úpravu diaľkovej komunikácie s deťmi, ktorý rodič bude poberať prídavok na deti či daňový bonus a pod.

Rodičia si žiadajú dohodnúť v rodičovskej dohode alebo rozhodnúť súdom tie aspekty, o ktorých sa nevedia dohodnúť, alebo kde je medzi nimi konflikt alebo predpoklad, že si navzájom budú prekážať v uplatňovaní ich práv a povinností – najčastejšie – otec nebude hradiť dostatočné výživné a/alebo matka nebude umožňovať otcovi kontakt s dieťaťom.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a ich postavenie je rovnocenné. Dnes už súdy zverujú maloleté deti i do starostlivosti otcov a povinnosť hradiť výživné k rukám otca môžu určiť podľa okolností aj matkám. Doba sa mení, aj otcovia chodia na materskú či rodičovskú dovolenku. Súdy vykonávajú dokazovanie, posudzujú okolnosti a rozhodujú tak, aby to bolo hlavne v najlepšom záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa vždy záleží na osobitných okolnostiach daného prípadu a práve tieto je potrebné súdu v konaní preukázať, aby mohol správne rozhodnúť (ak sa teda rodičia nedohodnú sami a nepredložia súdu rodičovskú dohodu na schválenie).

FORMY STAROSTLIVOSTI O MALOLETÉ DETI

Starostlivosť o maloleté deti je teda iba jednou zo 4 súčastí alebo aspektov rodičovských práv a povinností. No možno zhodnotiť, že je akýmsi základným kameňom, pretože o neho sa odvíjajú potom ďalšie úpravy – najmä kto bude hradiť výživné (keďže nemá dieťa v starostlivosti) a či a ako bude mať určený styk s dieťaťom.

Formy starostlivosti rodičov o deti

Starostlivosť o maloleté deti môže byť v zmysle Zákona o rodine upravená troma spôsobmi:

A, VÝLUČNÁ osobná starostlivosť jedného rodiča:

  • súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Druhému rodičovi môže byť upravený rozsah kontaktov s dieťaťom, bude hradiť výživné k rukám oprávneného rodiča.
  • túto formu starostlivosti súd môže autoritatívne nariadiť.

B, STRIEDAVÁ osobná starostlivosť (SOS):

  • novinka od roku 2010
  • súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov – či už na základe dohody, alebo tak môže rozhodnúť autoritatívne sám. V oboch prípadoch však musí mať za preukázané, že je toto riešenie  záujme dieťaťa. Obaja rodičia musia mať záujem o starostlivosť o dieťa a byť spôsobilí na výchovu.
  • rodičia budú mať presne určenú dobu s dieťaťom, najčastejšie každý nepárny týždeň u mamy a každý párny týždeň u otca.
  • vyžaduje sa splnenie určitých predpokladov, bez ktorých by toto riešenie nebolo možné, najmä dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školského zariadenia dieťaťa a zdravotnej starostlivosti, približne rovnaké názory a prístup rodičov k výchove dieťaťa, a ďalšie

C, SPOLOČNÁ osobná starostlivosť:

  • novinka od roku 2023, dopĺňa dvojicu už existujúcich foriem starostlivosti a je s nimi rovnocenná
  • súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov iba na základe ich dohody, avšak musí mať za preukázané, že je toto riešenie  záujme dieťaťa. Obaja rodičia musia mať záujem o starostlivosť o dieťa a byť spôsobilí na výchovu.
  • rodičia nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov.
  • nemusia byť upravené ani žiadne ďalšie aspekty ako zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku či výživné. Rozsudok bude krátky. Obaja rodičia budú mať práva a povinnosti rovnaké a predpokladá sa, že sa budú vedieť v každej situácii spoločne rozhodovať, prispôsobiť, budú komunikovať a spolupracovať.
  • vyžaduje sa splnenie tých istých predpokladov, ako pri striedavej starostlivosti, bez ktorých by toto riešenie nebolo možné – bydliská, škola, výchovné podmienky…
  • táto forma starostlivosti má najprísnejšie kritériá, pretože dohoda rodičov a podmienky spolupráce rodičov sú nevyhnutnosťou.
DRUH STAROSTLIVOSTIZVERENIE A STYKVÝŽIVNÉ
VÝLUČNÁ OSOBNÁ STAROSTLIVOSŤzverenie dieťaťa jednému rodičovi, druhý rodič môže mať určený stykdruhý rodič bude povinný hradiť výživné na dieťa
STRIEDAVÁ OSOBNÁ STAROSTLIVOSŤzverenie dieťaťa obom rodičom, v presne určených obdobiach striedania sa rodičov v starostlivosti o dieťavýživné sa v zásade neurčuje, no môže byť určené (bude nižšie ako pri výlučnej starostlivosti jedného rodiča)
SPOLOČNÁ OSOBNÁ STAROSTLIVOSŤ OBOCH RODIČOVzverenie dieťaťa obom rodičom, bez určenia období striedania savýživné bude určené dohodou rodičov, alebo nebude vôbec určené
Tabuľka: Porovnanie foriem starostlivosti o dieťa

ŠPECIFIKÁ SPOLOČNEJ STAROSTLIVOSTI

Donedávna existovali iba dve formy starostlivosti o maloleté deti: osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť. Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov bola zavedená do slovenského právneho poriadku ostatnou novelou Zákona o rodine (s účinnosťou od 01.01.2023) ako ďalšia forma starostlivosti o dieťa.

Je potrebné zdôrazniť, že všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.

Spoločná starostlivosť oboch rodičov môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako ostatné dve formy starostlivosti. Túto formu starostlivosti majú už upravenú v nemeckom, českom, rakúskom či švajčiarskom právnom poriadku. Podstatou jej zavedenia do nášho právneho poriadku bolo tiež akoby zamedziť, aby za každých okolností súd určil, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa.

Podľa dôvodovej správy: „Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t.j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje.

Vládny návrh zákona má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode, t. j. vytvoriť novú formu starostlivosti, ktorá môže byť v tomto smere pre konkrétne dieťa najvhodnejšia. Zavedenie novej formy starostlivosti podporuje už existujúcu premisu, že zánikom manželstva (alebo partnerstva) sa nemá oslabiť rozsah rodičovských práv a povinností medzi dieťaťom a rodičom a v konkrétnych prípadoch vzhľadom na najlepší záujem dieťaťa môže podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a po rozchode.

Je však potrebné zdôrazniť, že všetky formy osobnej starostlivosti (zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov) sú rovnocenné. V zmysle zákona o rodine sa výkon rodičovských práv má vykonávať v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a tejto požiadavke musí byť podriadené rozhodovanie súdu o forme osobnej starostlivosti., t. j. je to práve maloleté dieťa, ktoré musí požívať primárnu právnu ochranu.“

Úprava spoločnej starostlivosti rodičov o dieťa je vyslovene obsiahnutá v ustanovení § 24 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý vymedzuje pre prípad rozvodu potrebu určenia jednej z troch foriem starostlivosti rodičov o deti: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Zákon o rodine definuje podmienky pre spoločnú starostlivosť rodičov nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“

K výživnému Zákon o rodine uvádza: „Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

SPOLOČNÉ ZNAKY STRIEDAVEJ A SPOLOČNEJ STAROSTLIVOSTI

Obaja rodičia musia mať záujem o výchovu dieťaťa a musia byť na to plne spôsobilí. Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu – dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod. Pri oboch je predpokladom i schopnosť rodičov spolupracovať a komunikovať – v menšej miere pri striedavej starostlivosti a vo väčšej miere pri spoločnej starostlivosti.

Podľa dôvodovej správy: „Tak pri striedavej osobnej starostlivosti, ako aj pri spoločnej osobnej starostlivosti je v záujme dieťaťa, aby rodičia boli schopní dohodnúť sa o výchove a osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode manželstva, ich nezhody po rozhodnutí o úprave práv a povinností sú podkopaním stability prostredia a fakticky znefunkčnia striedavú, či spoločnú osobnú starostlivosť, dieťa vystavia konfliktom rodičov aj konfliktu lojality k rodičovi/obom rodičom.“

Rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a daňový bonus sa uplatňuje podľa rovnakých pravidiel v prípade striedavej i spoločnej starostlivosti (viď ďalej).

ROZDIELY V STRIEDAVEJ A SPOLOČNEJ STAROSTLIVOSTI

  • So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti. Súd nemôže autoritatívne rozhodnúť a ponechať neupravené presné dni striedania. Striedavú starostlivosť súd môže nariadiť aj autoritatívne, postačuje ak súhlasí jeden rodič (druhý rodič nemusí súhlasiť).
  • Aj pri spoločnej starostlivosti rodičia môžu spísať dokument – rodičovskú dohodu, no táto nebude prenesená do výrokov rozhodnutia súdu. Túto dohodu si môžu časom sami meniť, prispôsobovať sa okolnostiam. Nemusia mať písomne špecifikované dokonca vôbec nič, dôležité je, že sa vedia jeden druhému prispôsobiť a spolupracovať. Dôležitá je istá miera stability, aby dieťa vedelo ako bude fungovať. Najčastejšie táto forma spoločnej starostlivosti býva v prípadoch tesne po rozchode či počas rozvodu a po ňom, kedy partneri ešte bývajú dočasne v spoločnej domácnosti.
  • Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov, nebudú to mať upravené, ale to bude ponechané na ich vôli, dohode alebo ad-hoc dohodách.
  • V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné. O výživnom zákon uvádza, že buď bude určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec.
  • Rozsudok bude krátky. Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa. Výhodou je, že rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti prispôsobovať a meniť. Nevýhodou je určitá miera právnej neistoty.
  • V prípade, že medzi rodičmi vznikne konflikt, nebude možné vymáhať plnenie dohody, lebo v súdnom rozhodnutí nebude vymáhateľná špecifikácia. Ak napr. otec neuhradí výživné alebo matka neumožní otcovi prázdniny s dieťaťom, nebude možné podať návrh na exekúciu či návrh na súdny výkon rozhodnutia.
  • Táto forma starostlivosti má najprísnejšie kritériá, pretože dohoda rodičov a priaznivé podmienky spolupráce rodičov (absencia konfliktov) sú nevyhnutnosťou. Ak táto forma zlyhá, nespokojný rodič podá návrh na súd.

RODIČOVSKÝ PRÍSPEVOK A PRÍDAVOK NA DIEŤA

Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky. V prípade striedavej či spoločnej starostlivosti prichádzajú do úvahy rôzne riešenia.

Spolu s uzákonením spoločnej starostlivosti oboch rodičov o deti boli novelizované i zákony v oblasti sociálneho zabezpečenia – pravidlá vyplácania príspevkov a daňového bonusu.

Rodičovský príspevok (do dovŕšenia 3.roku veku dieťaťa alebo 6. roku veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom) a prídavok na dieťa (na každé nezaopatrené dieťa) sa vypláca podľa rovnakých pravidiel v prípade striedavej i spoločnej starostlivosti.

Prídavok na dieťa sa od 01.01.2023 zvýšil na 60 Eur na dieťa (do decembra 2022 to bolo 30 Eur a predtým 25,88 Eur), teda pre rodičov starších detí bude o kúsok významnejším fakt, ktorý z nich dvoch bude prídavok poberať.

Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa platí: „Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode podľa prvej vety, pri zverení maloletého dieťaťa do

a) striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť,

b) spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov.“

Zároveň zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti. Presne rovnaké pravidlá určuje tiež zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa.

Rodičia sa teda môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku. Ak sa rodičia nedohodnú, má sa im prídavok striedať.

AKO JE TO S DAŇOVÝM BONUSOM?

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňový bonus suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Od 01.01.2023 je výška tohto bonusu až do 140 Eur na každé dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti, ak daňovník dosiahol potrebný zdaniteľný príjem.

Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak títo žijú spolu. Pre daňový bonus je rozhodujúce, že ho môže poberať rodič, s ktorým žije dieťa v spoločnej domácnosti, najčastejšie komu je dieťa zverené.

V prípade striedavej a spoločnej starostlivosti o deti zákon určuje pravidlá, podľa ktorých môžu poberať rodičia daňový bonus podľa troch možností:

  • Daňový bonus budú rodičia poberať pomerne – teda každý z rodičov v príslušných obdobiach starostlivosti, ak sa tak dohodnú:  „Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov len o sumu daňového bonusu … za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.“
  • Rodičia sa môžu písomne dohodnúť, že daňový bonus bude poberať iba jeden z rodičov.
  • Ak sa rodičia nedohodnú, prioritnou je matka: „Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“

Rodičia sa môžu tiež dohodnúť tak, že v prípade striedavej alebo spoločnej starostlivosti jeden bude celoročne poberať prídavok na dieťa a druhý si bude celoročne uplatňovať daňový bonus, ako vyplýva zo stránky finančnej správy: „Je možné akceptovať dohodu rodičov, že jeden si uplatní nárok na daňový bonus (bez ohľadu na stav na začiatku mesiaca) a druhý si uplatní nárok na prídavok na dieťa (takáto dohoda sa uzatvára na úrade práce pri žiadosti o prídavok na dieťa).“

spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov o deti

Pridaj komentár