Základným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. – Zákon o rodine a práve v ňom sa nachádza aj právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči ich deťom. Výživné platí povinný rodič k rukám druhého rodiča, ktorý má vo svojej osobnej starostlivosti dieťa. Výživné sa povinne určuje iba pri výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Pri striedavej a spoločnej starostlivosti nemusí byť zásadne vôbec určené.
Pojem výživné alebo alimenty nemá svoju definíciu v zákone o rodine, avšak je možné ho odvodiť z početnej rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu, najčastejšie úhrada potrieb detí ich rodičmi. Zákon vyslovene uvádza, že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Ako je určená výška výživného?
Každý rodič má zo zákona povinnosť vyživovať svoje dieťa, avšak výška výživného nie je v zákone daná. Výška výživného môže byť určená dvoma základnými spôsobmi: Buď súd určí konkrétnu sumu, ktorou bude povinný rodič prispievať na výživu dieťaťa k rukám oprávneného rodiča, alebo si túto sumu môžu dohodnúť rodiča sami.
V súdnom konaní sa o výživnom rozhoduje buď samostatne, alebo v rámci rozvodového konania, či iného konania v rodinných veciach.
V prípade dohody rodičov o výživnom odporúčame nechať súdom schváliť dohodu rodičov, pretože len tak bude vykonateľná a bude možné exekučne vymáhať plnenie tejto povinnosti, ak povinný rodič nebude výživné k rukám oprávneného rodiča uhrádzať. Navyše, ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať, resp. požiadať o náhradné výživné. Rodičovskú dohodu možno neskôr tiež zmeniť, ak sa zmenia pomery, napr. dieťa nastúpi do školy, rodičom sa zásadne zmení majetková situácia, pribudnú iné vyživovacie povinnosti a pod.
Aká je minimálna výška výživného?
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Teda aj keby bol rodič bez práce, aj tak musí hradiť na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné.
Výška minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima. Výška životného minima je stanovená zákonom o životnom minime. Na rok 2024 (od 01.07.2024 do 30.06.2025) je výška životného minima jednej plnoletej osoby stanovená na 273,99 EUR mesačne. Na rok 2024 je výška tzv. minimálneho výživného v sume 37,53 Eur mesačne.
Majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia?
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obaja rodičia majú teda zákonnú vyživovaciu povinnosť, avšak pri vyčíslení výšky výživného a určení povinného rodiča (ktorý bude podľa súdneho rozhodnutia výživné k rukám druhého rodiča hradiť) súd prihliada na rôzne faktory, a to najmä na to, kto sa o dieťa v prevažnej miere stará. Osobná starostlivosť o dieťa je tiež akoby istou hodnotou, ktorou rodič prispieva na výživu dieťaťa, preto ju súd zohľadňuje. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Pri striedavej starostlivosti výživné môže alebo aj nemusí byť určené. Rodičia si výšku výživného buď určia sami, alebo ju určí súd. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Pri spoločnej starostlivosti oboch rodičov (nová forma starostlivosti, účinná od roku 2023) súd nevykonáva dokazovanie ohľadne výživného. Platí, že výživné si buď rodičia dohodnú, alebo aj nemusí byť určené, ako uvádza Zákon o rodine: „Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.“
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V prípade vyššej životnej úrovne jedného z rodičov bude tento povinný „doplatiť“ k rukám druhého rodiča istú sumu výživného na dieťa, aby malo toto zabezpečenú porovnateľnú životnú úroveň u každého z rodičov. V týchto prípadoch nerovnakého postavenia rodičov sa výživné určuje i pri striedavej starostlivosti.
Dokedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov?
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je teda ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z uvedeného všeobecného určenia opäť vyplýva, že bude záležať na konkrétnych pomeroch dieťaťa, hoci už aj plnoletého. V prípade plnoletého dieťaťa, ktoré už pracuje a vie si zabezpečiť príjem, je možné podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Iná situácia je v prípade študenta, ktorý sa pripravuje na povolanie. Tu tiež neplatí, že veková hranica 26.roku života dieťaťa by mala byť bez ďalšieho automaticky dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípadoch zdravotne postihnutých detí rodičov, vyživovacia povinnosť trvá aj po celý ich život.
Na ktoré faktory prihliada súd pri určovaní výšky výživného?
Spomenuli sme už základný faktor – osobná starostlivosť o dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného (dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Výška výživného je tiež v zmysle judikatúry ohraničená vekom a výdavkami dieťaťa. Výdavky musia byť odôvodnené, bežné a akceptovateľné. Prípustné sú i osobitné výdavky, ak má dieťa osobitné potreby (napr. z dôvodu zdravotného stavu).
Výživné slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote. Potreby maloletého dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa a pod.
Skutočnosť, že nejde presne vyčísliť všeobecné tabuľky na určovanie výšky výživného zhrnul Najvyšší súd Slovenskej republiky: „Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady.“
Predsa však možno nájsť aspoň orientačné čísla. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Preto je potrebné pri vyhodnocovaní dokazovania výslovne uviesť koľko vyživovacích povinností má otec (rovnako i matka).
Súd prihliada ďalej na osobitné okolnosti prípadu, napr. aj na to, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
Čo ak má rodič viaceré vyživovacie povinnosti?
Výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Rodič nemôže uprednostňovať svoju výživu.
Výživné na maloleté deti tiež má prednosť pred akýmkoľvek ďalším druhom vyživovacej povinnosti.
Možno hradiť výživné i formou šetrenia do budúcnosti?
Áno, ak sa tak rozhodne sám rodič. Súd môže tiež určiť povinnosť tvorby úspor, ale iba ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Možno určiť uhradiť výživné i za čas minulý, spätne?
Áno, ale iba v odôvodnených prípadoch (ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa), a iba v prípade maloletých detí a iba najviac na tri roky spätne odo dňa začatia konania.
Je právo na výživné nepremlčateľné?
Platí, že právo na výživné sa nepremlčuje, ale práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo zákona o rodine sa premlčujú. Ale pozor, právo na výživné môže súd priznať iba odo dňa začatia súdneho konania a pri maloletých deťoch i spätne.
Možno žiadať úroky z omeškania, ak rodič nehradí včas výživné?
Áno, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Ako často sa výška výživného mení?
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať opäť návrh na určenie výživného – na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Rovnako rodičovskú dohodu možno neskôr tiež zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného alebo objektívnymi okolnosťami, napríklad vývojom životných nákladov, tiež infláciou.
Subjektívnymi faktormi na zmenu výšky výživného sú najmä:
-
- strata práce alebo získanie lepšej práce rodiča
-
- fakt, že pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť rodičovi, napr. sa narodilo ďalšie dieťa
-
- skutočnosť, že dieťa nastúpilo do škôlky, do školy, na vysokú – zakaždým sa zvyšujú odôvodnené náklady tohto dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa musia podieľať obaja rodičia
-
- uplynul značný čas od poslednej úpravy (od dohody alebo od súdneho rozhodnutia). S vekom rastú nálady. Judikatúra určuje, koľko rokov približne je potrebné aby uplynulo, aby bol dôvod na zmenu výživného.
-
- významne sa zmenil zdravotný stav dieťaťa – ak dieťa vážne ochorelo, alebo malo úraz, alebo inak sa mu zvýšili odôvodnené náklady na zdravotnú starostlivosť
-
- zmena zdravotného stavu rodiča – ak rodič v dôsledku poklesu výkonnosti už nemá možnosť zárobku a jemu samému sa zvýšili náklady
-
- iné zmeny majetkovej či sociálnej situácie rodiča – napr. rodič začal žiť s novým partnerom, ktorý prispieva a domácnosť, rodič nadobudol významný dar, nový druh príjmu (napr. autorstvo) a pod.
Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
V prípade maloletého dieťaťa súd môže zvýšiť výživné i bez návrhu rodiča. Súd tak môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností
V rámci týchto konaní je obzvlášť potrebné ovládať aktuálnu judikatúru, poznať rozhodovaciu prax súdov, preto sa v našej advokátskej kancelárii špecializovanej na rodinné právo pravidelne venujeme prieskumu aktuálnej judikatúry.
Aké ďalšie vyživovacie povinnosti vyplývajú zo zákona?
V rámci zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti netreba zabúdať na to, že nejde iba o výživné na maloleté deti, ale aj plnoleté deti a ďalšie osoby. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Zákon o rodine upravuje aj nasledovné vyživovacie povinnosti medzi členmi rodiny:
-
- vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
-
- vyživovacia povinnosť detí k rodičom
-
- vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
-
- vyživovacia povinnosť medzi manželmi
-
- príspevok na výživu rozvedeného manžela
-
- príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
